Máte v živote nejaké heslá či frázy, ktoré si občas poviete? Či už na povzbudenie, alebo ich máte ako takú smerovku? Ja ich mám v živote niekoľko. Pomáhajú mi držať sa na ceste. Učia ma nevzdávať sa. Niektoré sú citáty zo Svätého Písma a iné sú také, ktoré sa niekedy len tak hovoria, ako napríklad:„Čo nič nestojí, za nič nestojí”. To si hovorím, keď sa niečo učím alebo do niečoho investujem čas, alebo mi ide niečo ťažko a nechce sa mi. Tak si poviem, že keby to len tak získam, tak si to tak nevážim, ako keď sa pri tom trochu viac či menej zapotím.

No a jednou z takých mojich viet je: „Všetko s mierou.“ Mám ju fakt rada a platí to naozaj vo všetkých oblastiach života. Učí ma držať sa zdravého rozumu a neísť z extrému do extrému. Pri tejto vete sa aj často pýtam: „Duchu Svätý, čo je taká správna a zdravá miera či hranica?“ Týka sa to aj digitálnej techniky a nášho známeho “závislačenia” na mobile a sociálnych sieťach.

S manželom máme 4 deti a o to viac si dávame pozor na to, ako techniku využívame. Učíme sa, čo je ešte v poriadku a čo už je za čiarou. Ako všetci rodičia túžime, aby naše deti vyrastali v láskavom prostredí a v múdrosti. A učíme sa múdrosti aj vo využívaní techniky. Nemyslíme si, že je múdre ich držať mimo, pretože dnešná doba si vyžaduje určité technické zručnosti, a aj čo sa týka vlastnenia mobilu sa doba výrazne posunula.

Ja som mala prvý mobil v druhej triede na strednej škole a dnes už prváčikovia majú svoje mobily. Je to aj skrz to, že rodičia sa potrebujú spojiť s deťmi. Áno, dakedy sme sa dohodli a čakali, ale proste doba sa posunula, a tak sme sa jej prispôsobili, čo si nemyslím, že je zlé. Proste v niečom sa to inak nedá a v niečom nám to dosť uľahčuje život.

Ale druhá strana mince je tá, že nechať dieťa byť na mobile, či televízore, alebo počítači toľko, koľko ono chce je veľmi nebezpečné. A zároveň aj my v tom musíme stále hľadať rovnováhu, aby sme jedno nehovorili a druhé nerobili. Preto sa s chalanmi aj hrávame spolu hry na x- boxe a aj s technikou si vieme spolu užiť čas a oddýchnuť, ale vždy si určíme čas koľko tam budeme, a potom sa to vypína. A väčšinou, keď sa hráme, tak v ten deň nepozerajú rozprávku. Alebo ich učíme hľadať si niektoré veci, ktoré ich zaujímajú na Google.

Dáva im to poznanie, že technika nám má slúžiť, nie my jej. A zároveň sa veľa hráme spoločenké hry. Naše obľúbené sú Vlaky – Ticket to ride/Jízdenky prosím a Osadníci z Katanu. Nášho najstaršieho syna tá hra tak bavila, že si dokonca začal študovať rozšírenie a teraz „drtíme“ niekedy aj pol dňa a všetci okolo nás. Je dôležité mať správnu mieru. Zvlášť v tejto zvláštnej dobe.

A ako to máte vo svojom živote vy? Patríte medzi skupinu, ktorá je úplne proti technike a snažíte sa ju eliminovať vo svojom živote v maximálnej možnej miere alebo máte svoje hranice, kedy je jej používanie ešte ok a kedy ste už prešli za čiaru?
A či už ste rodičmi, alebo ešte nie, to je jedno. Všetci potrebujeme byť múdri. Doba nám ponúka neskutočne veľa možností, ale nie všetky nám osožia. Nech nás vedie Duch Svätý svojou múdrosťou a nech sme múdrymi správcami našich životov a životov, ktoré nám boli zverené (pokiaľ sme už aj rodičmi:)). Takže pamätajme – Všetko s mierou.

Viac o digitálnom minimalizme v najnovšej epizóde podcastu!

Autor: Blažka Filová