Leto sa už nezadržateľne blíži. Plánujeme letné dovolenky, alebo sme už aj na nich. Pre mňa je leto krásny čas, na ktorý sa vždy veľmi teším. Zároveň je leto časom, kedy vypíname od veľa vecí a povinností. No bohužiaľ sa stáva, že vypneme aj od Boha. Dáme si takú pauzičku, veď sme zaneprázdnení a je toho toľko, čo musíme stihnúť. Úprimne vám poviem, že ja si leto bez Boha neviem predstaviť (samozrejme nielen leto, celý môj život ☺). To je pre mňa asi najintenzívnejší čas modlitby.

Viete som mama, a tak sa neustále modlím, aby sa našim deťom pri ich objavovaní sveta čosi nestalo a nech si zachovajú v srdci to, čo sa im s manželom snažíme odovzdať – lásku k Bohu, úctu k sebe samým a k druhým ľuďom. Na toto leto som sa ale špeciálne tešila. Asi ako jedna z mnohých rodín sme tento školský rok prežili kolotoč neskutočne veľa chorôb, o ktorých som ani netušila, že sú a najmä, že môžu spôsobiť toľko problémov. 

Letné dovolenky plánujeme vopred vždy okolo januára, a tak tomu nebolo ani teraz. V januári sme vyberali a premýšľali až sme sa nakoniec rozhodli. Vtedy som si vravela: „Bude leto, to už nebudeme chorí a dovolenka bude taká odmena pre všetkých.“ Ani vo sne by mi nenapadlo, že tri dni pred odchodom dostane jedno z našich detí kiahne. Fakt som nevedela, či sa smiať, či plakať. Ja som si len sadla na posteľ a povedala, že toto nie je možné, ja tomu nerozumiem. A úprimne stále nerozumiem.

A tak sa začal kolotoč hľadania niekoho, kto by išiel namiesto nás. No nikto sa nenašiel. Možnosť, nechať dieťa doma bola pre mňa tá najsmutnejšia vec a veru sme nad ňou s manželom ani neuvažovali. Nevedela som si predstaviť, že to navrhnem svojmu dieťaťu, že veď ostaň u babky a my pôjdeme, jop? A tak prišla možnosť dva. Zobrať starých rodičov a ja ostanem s bábätkom a chorým dieťaťom doma. No babka nám zavolala, že má rešpekt pred takou cestou a prišla s návrhom. Ja som nevedela, čo plánuje. Mali sme ju na hlasnom odposluchu. Navrhla či Šimon neostane u nich a on sfleku, že to by som mohol. Slzy som mala v očiach, že kde sa berie v tom dieťati toľko sily a odvahy a že koľko lásky musí mať voči nám.

zdroj: foto archív

Pre mňa to bolo asi najťažšie rozhodovanie v živote. A tak sme to s manželom riešili, a teda sme sa rozhodli ísť. A Edko navrhol, že potom vezme niekde Šimonka a bude mať aj taký čas otec a syn. So slzami v očiach sme sa dali na cestu vydaní do Božích rúk my aj Šimon. No stalo sa niečo, čo sme nečakali. Staršia dcéra po príchode do Srbska, kde sme mali medzi zástavku dostala horúčky. A tak som v nedeľu ráno sedela na posteli a želala som si zavrieť oči a zobudiť sa doma. Ale opäť prišiel ten povzdych, že Ježiš Ty vidíš. Išli sme si svätú omšu, ktorú vysielala TV LUX a manžel sa po nej vybral s Alžbet do nemocnice. Verdikt – angína.

To je len jeden z mnohých príbehov, ktoré sa nám počas tohto roka stali. Čo si v nich však neustále uvedomujem (hoci krízy som veru mala) je, že Boh je tu. Proste to ako sa o nás stará – my sme nemali ani jednu negatívnu skúsenosť počas týchto 9 mesiacoch s lekármi. Vždy sa situácia nejako upokojila, alebo nám naši priatelia navarili obed, ďalší išli na nákup, alebo nám doniesli lieky. Cítila som sa cez ľudí nesmierne Bohom milovaná.

A to je to, čo si chcem niesť aj toto leto. Boh je tu a hoci sme sa po strastiplnej ceste dostali do Grécka a sme na dovolenke, Otec je tu s nami. Každý večer Mu ďakujeme, prosíme Ho a odovzdávame Mu našu rodinu, priateľov, spoločenstvo a ľudí, cez ktorých zažívame Jeho priazeň a dobrotu. A preto vám chcem zaželať drahí, že hoci sa vaše plány úplne vymknú tomu, čo ste si vysnívali, či naplánovali, nezúfajte. Ono to niekedy vyzerá oveľa čiernejšie ako to v skutočnosti je. Čo je dobrá správa máme Boha – Otca a ten je s nami aj keby sa zem otriasala.

Majte krásne leto, plné slnka, rodiny, Otcovej prítomnosti. Načerpajte, oddýchnite si a prežite to celé s našim nebeským Ockom.

Blažka Filová

Spoločenstvo Južania