,,Pán vlieva svoje požehnanie tam, kde nájde prázdne nádoby.“ – Tomáš Kempenský
Želala by som si stať sa takou prázdnou nádobou, o akej hovorí sv. Tomáš Kempenský. Postiť sa, vyprázdniť sa, vyčistiť si srdce, aby v ňom Boh mal viac miesta. Želala by som si, aby mi to počas tohtoročného pôstu naozaj fungovalo. Tak, ako si to želá asi každý z nás a každý rok.
Ale padám už s prvým dňom a musím si priznať, že to asi opäť nepôjde tak jednoducho. A tak začínam premýšľať, o čom to vlastne celé je. Apoštol Pavol sa v liste Rimanom zdieľa o niečom, čo mi to trochu pripomína: ,,Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom vlastného hriechu, ktorý je v mojich údoch.“
A tak teda, aj keby som sa akokoľvek snažila, uvedomujem si, že v mojom vnútri neprebýva dokonalosť. Moje telo je ťažko kontrolovateľné, moja myseľ slabá a moje srdce príliš rozbúrené. Napriek tomu viem, a som si tým istá, že v hĺbke srdca túžim po Ježišovi. Túžim predsa kráčať po tom chodníku, ktorý mi vyvolil, túžim žiť v jeho prítomnosti a cítiť jeho lásku a moc. Nechcem byť bez neho.
A na tomto mieste si zrazu uvedomujem – je to Ježiš, po kom skutočne túžim, a nie plnenie pôstu. Nechcem byť prázdnou nádobou pre samotnú prázdnotu, ale pre neho. Pôst nie je mojím cieľom, ale iba dopravným prostriedkom na ceste za ním. A v tých momentoch, keď zlyhávam, nechcem sa trápiť pre svoju neschopnosť, ale chcem aj tú odovzdať jemu. Chcem veriť, že zlyhanie je súčasťou každého procesu, a že to je v poriadku.
,,Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; pamätá, že sme iba prach.“ – Žalm 103,14
Myslím si, že Boh viac túži po našej túžbe, než po dokonalosti. Vie, že sme iba prach, a že potrebujeme so všetkým pomoc. Z toho nemusíme vylučovať ani pôst. A ja sa preto v tomto pôste nechcem spoliehať na svoje sily, a ani sa nechcem pozerať na odriekanie ako na svoju povinnosť, alebo cieľ, alebo determinant toho, ako blízko je pri mne Boh. Chcem, aby mojím najväčším pokáním bolo to, že sa mu odovzdám aj so svojimi pádmi a slabosťami. Chcem ho pozývať aj do nich a práve na týchto miestach hľadať jeho tvár.
Modlím sa, aby zmyslom tohto nášho pôstu bola radšej skutočná, a hlboká túžba; nie dokonalosť.
Lenka Bobáľová, Spoločenstvo Piar
Najnovšie komentáre