Jeseň je krásne obdobie. Má milión farieb, ale aj tak vo mne vyvoláva nostalgiu. Je mi smutno za letom, časom kedy sme mohli byť len tak s deťmi. Užívať si slnko, slobodu, oddych, čas spolu, vymýšľať rôzne hry, výlety a mnoho, mnoho ďalšieho. V našich životoch je mnoho takých situácií, kedy niečo končí a niečo začína. Niekedy skončí to pekné, a to čo príde je ťažké, smutné a náročné. A my nevieme kam sa rýchlo podieť.

zdroj: foto archív

Samozrejme, že ideme s tým za Ježišom, o tom niet pochýb. Ale ako ľudia potrebujeme cítiť teplo od iných ľudí, pochopenie, prijatie a povzbudenie. No nie vždy sa nám to dostane tak, ako by sme potrebovali. Hoci verím, že nikto nám nechce úmyselne ešte naložiť, ale deje sa to často neúmyselne. Viem, že veľa vecí sa deje v našich životoch a jeho rýchlosť už radšej ani nebudem spomínať. Všetko to vie na človeka doľahnúť. A veľmi by som vás chcela povzbudiť, nebojte sa.

Slnko vždy vyjde. Ale niekedy je človeku tak ťažko, že aj keď to slnko vyjde nevládze sa na neho pozerať. Buďme k sebe láskaví a dovoľme si byť aj slabí a nevládni. Dovoľme druhým ľuďom sa tak cítiť a dovoľme si to celé prežiť. Ale neopúšťajme v tom celom Boha. Nie vždy musíme mať silu sa modliť, či postiť. No to neumenšuje Božiu lásku a On vidí, že nevládzeme a je pri nás. Je aj v tej najhoršej búrke. A ja viem, že v silnej búrke, ktorá za sebou zanechá smršť sa slnko ťažko vidí a aj keď výjde a búrka pominie, človek by si najradšej niekde ľahol a tam ostal. No Boh prináša svetlo nádeje. A tak nech je teda naša jesenná depresia akákoľvek buďme tu pre seba navzájom.

Dovoľme si byť tu jeden pre druhého. Dovoľme si plakať, nevládať, či byť smutní. Plačme s plačúcimi a tešme sa s radujúcimi. Niekedy sú slová zbytočné a stačí “len” naša blízkosť. A tak nás chcem povzbudiť, že pozrime sa na jeseň z každej strany a obdivujme tú paletu a pestrosť, ktorú so sebou prináša. A ak na vás doľahne ťažoba dní vedzte, že nie ste sami.

Blažka Filová

Spoločenstvo Južania