Ako sa máš?
Otázka, ktorú sme dostali nespočet krát. Bohužiaľ sa z nej v našich konverzáciách stala tak trochu básnická otázka, na ktorú nečaká odpoveď ani jedna strana. Koľko krát mi bola adresovaná a koľko krát som na ňu automaticky, zo zvyku odvrkla „dobre“, „fajn“ alebo „dá sa“ za ktorým sa skrývalo niečo ako „nič moc, ale baviť sa mi o tom nechce“. Lenže aká bola pravda? Čo keby som tú otázku položila najskôr sebe samej a zodpovedala si ju úprimne? Mohlo by sa stať (a veruže sa mi to stáva často), že odpoveď by bola „neviem“. Prirodzene. To, ako sa mám hovorí o tom ako žijem.. a ako to môžem poznať pokiaľ nemám kontakt so svojím prežívaním?
Kontakt je prvou podmienkou vzťahu. Vzťah so sebou? Dnes sa o ňom hovorí už veľa, napriek tomu sa neraz pristihnem pri tom, ako ma hnevá že mňa nikto neučil rozumieť si a nieto ešte so sebou komunikovať v priateľskom štýle.. V škole nás učili o svete vôkol nás, zatiaľ čo ten vnútorný svet (vo mne, v nás) ostával opomenutý.
Našťastie už môžem použiť minulý čas, pretože vďaka Bohu mi do života prišla veda, ktorá dala do slov, pojmov a teórie to, čo sa nedá vidieť voľným okom ani pod mikroskopom a predsa je to tak živé. Moje emócie a myšlienky, ktoré tvoria moje dni a často určujú moje nálady. Kedysi som verila pravidlu „raz si hore a raz dole“. Dnes viem, že ide o dynamiku prežívania, ktorú môžem zúžitkovať v prospech zrelosti, čo znamená dosahovať hlbšiu zakorenenosť a vyššiu svätosť. Vo výsledku je to o nadobúdaní Bohavedomia, v ktorom viem kým a aká som. A keďže „sme Jeho odrazom“ so spoznávaním sa nikdy nie je „hotovo“.
zdroj: foto archív
A ako na to?
K sebapoznaniu mi slúži sebauvedomenie, kedy si všímam čo sa vo mne deje a venujem tomu nehodnotiaci záujem, bez ohľadu na to, či je to príjemné alebo nepríjemné. To je základom emočnej inteligencie, ktorá nás učí spravovať naše emócie a vďaka tomu smerovať svoje konanie. Emóciami nás vystrojil sám Boh a nie preto, aby sme ich naháňali (v prípade radosti) alebo sa ich zbavovali (v prípade smútku), ale aby sme sa nimi nechali informovať. Každá emócia chráni náš život a má za úlohu smerovať naše správanie v prospech toho, čo je pre nás dobré. Buď potrebujeme niečo získať alebo sa niečoho zbaviť. Podstatné je počúvať s porozumením, venovať pozornosť tomu, ako sa máme a v neposlednom rade si nebrániť prežívať to, čo sa v nás deje. Na začiatok si to bude vyžadovať cielené zastavenie. Píše sa o tom ľahšie než sa to aplikuje, ale trpezlivosť a vytrvalosť prináša dlhodobé ovocie. Skúsenosť ma tiež presvedčila, že pokiaľ si nedovolím zastaviť, po čase ma zastaví to, že niečoho je už naozaj moc a niečoho žalostne málo.
Dobrou správou je, že sloboda voľby je tu vždy a ja sa zakaždým môžem nanovo rozhodnúť ako zareagujem, a zvlášť vtedy, keď ma predošlé konanie doviedlo niekde, kde byť nechcem. S určitým IQ na svet prichádzame a v istom bode ním už nepohneme, zatiaľ čo emočnú inteligenciu vieme kultivovať pokiaľ žijeme. Tak prečo premrhať možnosť urobiť to už dnes?
No tak ako sa máš, úprimne?
Kristína Mydliarová
Viac k téme EQ si môžeš vypočuť v našich podcastoch:
Najnovšie komentáre