Ahojte, zase sa k vám ideme prihovoriť my, tentokrát už po svadbe. Nie sme spolu manželia dlho, ale aj tak by sme vám – či už snúbencom, frajerom alebo (ako sme aj my) začínajúcim manželom – chceli povedať o tom, na čo sme už stihli prísť, aby ste vedeli do čoho idete, prípadne si to ešte rozmysleli :D.

zdroj: osobný archív

Zistili sme, že sme pred svadbou verili mýtom o manželstve, ktoré sa v našom manželstve (skôr či neskôr) zbúrali. Dovoľte nám ich teraz zbúrať aj pre vás:

MÝTUS Č. 1: Už stále spolu 

Celkom častá téma vo viacerých vzťahoch asi je množstvo času stráveného spolu: neustále lúčenie sa, plánovanie stretnutí a programu a hodinové, dňové alebo aj týždňové odlúčenia. My sme to v našom vzťahu na diaľku riešili pomerne veľa a často! A bol to jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa tešili na manželstvo – bývanie spolu, romantické ranné zobúdzanie sa vedľa seba, spoločné raňajky, obedy, večere a zaspávanie v objatí.

Asi 2 týždne po svadbe (po svadobnej ceste) sa nám táto predstava zrútila. Nabehli sme do školy/do roboty, vídali sme sa len večer unavení z celého dňa a boli sme radi, ak sme si vôbec rýchlo povedali ako sme sa mali a išli sme spať (bez objatia). Kým sme si to vôbec uvedomili, prešli 3 týždne. Všimli sme si, že sme si nejakí vzdialení a že spolu trávime menej času ako počas chodenia pred svadbou. Žili sme spolu, ale vlastne trochu každý sám. Už to neboli tie dve intenzívne hodiny, ktoré sme si predtým na seba vyhradili, boli to (neintenzívne) dni a týždne, kedy sme mali každý svoje povinnosti. Keď sme zistili, že sme spolu veľmi málo, zhodli sme sa, že si tento čas musíme vyhradiť dopredu. Nie je to vždy ľahké, ale bez toho by sme náš vzťah budovali len veľmi ťažko.

V skutočnosti je v týchto týždňoch, mesiacoch, rokoch,… skryté veľké bohatstvo každodennosti. Je veľmi vzácne všetky povinnosti a všedné starosti tráviť vedľa svojho partnera, ale vopred vyhradený a naplánovaný spoločný čas len pre nás dvoch je nevyhnutný. Zároveň je veľmi dôležité nezabudnúť na to, že každý potrebujeme aj čas sám pre seba, ktorý si takisto treba vyhradiť. Či už každodennú osobnú modlitbu alebo aj len tak ísť sám na kávu, zabehať si, prečítať si knihu, pozrieť si seriál, zahrať si na počítači – to, čo sme robili radi aj pred svadbou. Lebo investíciou do seba sa stávame lepšou verziou seba, a to aj pre svojho partnera. 

MÝTUS Č. 2: Svadbou končí balenie 

Po dlhšom čase ako manželia prišiel znova lockdown a zostali sme obaja doma, ja som mala školu online a začali sme spolu tráviť celé dni a noci. Viacero ľudí sa nás pýtalo, či zo seba nemáme ponorku – či si nelezieme na nervy, to sa nám ale vôbec nedialo. Mali sme sa celkom dobre, cez deň sme riešili svoje veci, večer sme si pozreli film, zahrali board game alebo PlayStation, išli na návštevu alebo sme si každý robili svoje. Bolo nám dobre, ale akoby nám chýbala iskra z čias chodenia. Z toho obdobia máme veľa krásnych zážitkov a povedali sme si, že to predsa manželstvom nemôže skončiť. Samozrejme, že v manželstve nie je už toľko priestoru na neobyčajné zážitky každý deň a myslíme si, že krása manželstva je HLAVNE v tešení sa z maličkostí všedného dňa, v prejavení lásky práve všímaním si bežných potrieb spoločného života – kúpiť chýbajúci toaletný papier, naložiť umývačku, uložiť oblečenie aj tomu druhému, poliať zvädnuté kvetiny,… Avšak!!! treba si dať pozor na vašu iskru, aby balenie nevymizlo úplne, nezabudnúť aj na neobyčajné prejavy lásky. Nemusia byť veľkolepé, ani drahé. Napríklad pripraviť nejaké prekvapenie, kúpiť manželke kvetiny, manželovi jeho obľúbené pivo, ísť do divadla alebo naplánovať večerné rande aj v utorok. Nám to náš vzťah veľmi upevňuje a určite to odporúčame. 

MÝTUS Č. 3: Sex bude úžasný a každý deň

Naposledy sme vám písali o tom, ako sme počas chodenia prežívali naše boje o čistotu. Tak sme to nakoniec dotiahli až do svadby. Nebolo to ľahké, ale obaja sa zhodujeme na tom, že to stálo za to. Teraz si to vieme uvedomiť ešte viac ako pred svadbou. 

(Mária) Je to asi najklišoidná veta, ktorú hovoria všetci manželia, ale ja ako žena si naozaj neviem predstaviť, že by som takúto intimitu prežívala s mužom, ktorého nepoznám, poznám len krátko alebo o ktorom si nie som istá, že so mnou bude celý život (čo si do svadby neviem byť ani o tom najvernejšom mužovi). Na to je to príliš „všetko-odhaľujúce“. Musím povedať, že som bola na začiatku naozaj šťastná, že Peťa vnímam aj ako môjho najbližšieho kamoša a mohli sme sa veľa aj smiať a otvorene rozprávať o tom, ako to každý z nás vnímame. Skutočnosť bola úplne iná ako boli moje predstavy z romantických filmov. Začiatky boli všetko, len nie romantické. Ale vedela som, že Peťovi môžem hocičo o mojom vnímaní otvorene povedať a stále si uvedomujem, že sa to učíme a je to čím ďalej tým lepšie. 

(Peťo) Myslel som, že pôjdem nonstop a nad posteľou nám budú vybuchovať ohňostroje. Ale v skutočnosti to nie je také jednoduché. Je však super, že v tom ideme spolu z rovnakej štartovacej čiary. Občas aj zakopneme, stane sa nejaký trapas, na ktorom sa dobre zasmejeme. Ako chlap som si samozrejme predstavoval, že keď si Máriu zoberiem, už bude moja hocikedy budem chcieť. Veď je moja manželka. Ale ani toto nie je také jednoduché. Znie to ako z romantickej komédie, ale keď chcem sex, manželku musím zbaliť každý deň nanovo. Ako hovorí môj kamoš, niekedy je to aj celodenná predohra 😀 Je to tiež niečo, čo sa učím, ale nie je to také ťažké ako to znie. Jeden mini tip s navarením som už spomínal, ale je toho veľa: kompliment, malé prekvapenie, môžeš ju rozosmiať, pohladkať.. A najväčší trik zo všetkých – POROZPRÁVAŤ SA s ňou.

A to bola prvá polovica mýtov, ktoré sme zatiaľ, počas nášho krátkeho pobytu v manželstve odhalili. Ďakujeme, že ste si naše začiatočnícke reči o manželstve prečítali a zostaňte naladení, pokračovanie už čoskoro.

Mária a Peťo Bosákovci