Rána mám rada. Prinášajú so sebou nový list nepopísaného papiera. Nový začiatok, šancu začať znova, šancu byť lepší… No Veľkonočné ráno je ešte špeciálnejšie.
Keď čítam o udalostiach spred umučenia Ježiša, predstavujem si apoštolov, ktorí nerozumejú učiteľovi všetko, čo hovorí, ale snažia sa mu veriť. No vidíme, že pri zajatí Ježiša už nebolo také ľahké sa k Ježišovi priznať. Čítame o Petrovi, ktorý ho zaprel a o apoštoloch, ktorí v strachu nakoniec sedeli zavretí v miestnosti, lebo sa báli vojakov.
Čo sa stalo? Kde sa stratila viera? Dá sa povedať, že vieru pohltil strach, neistota.
Je ti to známe? Nie si sám. Ja tiež mám chvíle, kedy uverím, že niečo dokážem, že niečo sa zmení, že niečo sa napraví. Nakoniec namiesto očakávaného výsledku príde len znechutenie. Ešte horší pocit ako na začiatku.
zdroj: osobný archív
,,A do tohto nášho údolia strachu, pádu, neúspechu, beznádeje zrazu prichádza On. Do strachu, sklamania apoštolov prichádza On."
Veľkonočné ráno nie je len o novej šanci. Veľkonočné ráno je o víťazstve, ktoré mi dáva novú nádej do každého snaženia, námahy, pádov. Tak, ako dokázal Ježiš vyhrať nad hriechom a smrťou, tak toto víťazstvo prichádza aj do našich životov.
Kde ty potrebuješ prežiť Ježišovo víťazstvo? Kde si stratil nádej? Kde si neveríš? Veľká noc je aj o tomto. O pripomenutí si víťazstva, ktoré bolo pre nás vydobyté. Do našich malých, každodenných bojov a trápení.
Gréta Kováčová
Spoločenstvo Južania
Najnovšie komentáre