fbpx

Život v plnosti

Byť v psychickej pohode je niekedy naozajstná makačka. Niekomu to ide lepšie, niekomu horšie, ale každý z nás sa túžime mať vo svojom živote dobre. A nie len tak sebecky, že mám na účte peniaze a nič mi nechýba, viem sa na seba spoľahnúť a vystačím si len ja s tým, kto som a čo mám. Mať sa dobre znamená, že som v pohode fyzicky, psychicky a zároveň aj duchovne.

Tieto tri oblasti sme sa pokúsili prepojiť v našich spolcastoch. A aby sme na to neboli s Peťou samé, pozvali sme si Mimku – psychologičku, ktorá nám viac ozrejmila, ako sa udržiavať v mentálnom zdraví z pohľadu odborníčky. Ďalším skvelým hosťom bol otec Juraj, ktorý nám pomohol pozrieť sa na mentálne zdravie z pohľadu duchovného pastiera, ktorý pracuje s mládežou. 
Pokiaľ ste fanúšikmi podcastov tak vás povzbudzujem, aby ste si tieto spolcasty vypočuli, naozaj sú plné perál v tom najlepšom zmysle slova. Ale pokiaľ milujete čítanie blogov, tak sa vám pokúsim časť z podcastov odkryť. 

Mať sa dobre znamená, že som v pohode fyzicky, psychicky a zároveň aj duchovne.


Obaja naši hostia vyťahovali múdrosti svojho srdca a poznanie, ktoré im Boh v ich
práci a v živote ukazoval. Najradšej by som vám napísala všetko, ale bol by z toho veľmi dlhý blog. Rozhodla som sa preto poukázať na mentálne zdravie z pohľadu WHO – svetovej
zdravotníckej organizácie a jej definícii mentálneho zdravia, od ktorej sa odrazili aj obaja naši
hostia. 

WHO – svetová zdravotnícka organizácia definuje mentálne zdravie v troch oblastiach. Mimka nám to vysvetlila takto: Prvou oblasťou je, že má človek pozitívny postoj voči sebe. Druhou, že sa človek cíti dobre medzi inými a treťou je, že človek dokáže zvládať požiadavky života, dokáže si plniť povinnosti, ktoré sú na neho kladené a správne si zasta svoje role v živote. To znamená, že potrebujem mať rád sám seba, potrebujem o sebe vedieť, že som hodnotný človek, a keď si uvedomím svoju existenciu, nemal by som pociťovať negatívne emócie. Náš postoj voči sebe si tvoríme vo veľkej miere na základe toho, čo si o nás myslia iní, čo o nás hovoria, ako sa ku nám správajú.  


Otec Juraj to doplnil:  Duchovný život tvorí súčasť toho, aby sme sa mali dobre. Nie len, že ja sám so sebou sa mám dobre a iní ma nezaujímajú. A hlavne, že ja mám dobrý pocit zo seba. Tento postoj môže byť príliš egocentrický. Je dôležité mať pozitívny postoj voči sebe. Poznať svoju hodnotu, ktorá má hlboký základ v tom, že som do života povolaný niekým, kto ma má rád. Pozitívny postoj pochádza zo vzťahu, kedy viem kto som, odkiaľ pochádzam a komu patrím. 

Keď Adam stretáva Evu vidí, že je tam niekto ako on, a. pritom nie je ako on. Tá rozdielnosť nás pozýva k jednote.

Druhou oblasťou bolo, aby sme sa cítili dobre pri iných ľuďoch. Pýtali sme sa Mimky, či je vhodné si vypýtať určitú „spätnú väzbu“, pokiaľ sa tak necítime alebo sa máme ťažko. Odpoveď ma veľmi povzbudila. Druhí ľudia nevidia do mojej hlavy a čo sa vo mne odohráva. A niekedy je to možno ťažké opýtať sa druhých, ako nás vidia, ale odpoveď nás môže veľmi pozitívne prekvapiť. Ľudia sú radi, keď vedia, čo sa v nás odohráva a ako nám môžu pomôcť, či zareagovať. Nemajme na seba prehnané nároky. Učme sa počúvať. A možno zistíme, že aj ten druhý prežíva niečo podobné, alebo sa má aj horšie ako my. Ale to zistíme len vo vzájomnej interakcii. 


Otec Juraj nám priblížil vzťah voči sebe navzájom z pohľadu teológie tela, ktorú študoval v Ríme.  Cítiť sa dobre pri iných ľuďoch. Túto túžbu do nás vložil Boh. Sme stvorení zo vzťahu a zároveň sme stvorení pre vzťah. Keď Adam stretáva Evu vidí, že je tam niekto ako on, a. pritom nie je ako on. Tá rozdielnosť nás pozýva k jednote. Obaja celou svojou bytosťou vnímajú, že sú stvorení jeden pre druhého. A prečo sa niekedy necítime dobre pri iných, či s druhými? Lebo hriech vstúpil do tohto dokonalého Božieho plánu, ktorý je vpísaný v našich srdciach. Hriech ten plán nepokazil, ale pokrivil. Keď Adam a Eva zapochybovali o Božej láske, zrazu sa stiahli. Adam sa uzatvára pred Evou a obaja sa uzatvárajú pred Bohom. Do celého vzťahu vstupuje strach, že ak otvorím svoje srdce, ten druhý ma zraní. 
A ako to je so zvládaním svojich povinností? Otec Juraj to vyjadril naozaj veľmi hlboko a krásne. Ako kresťania vieme, že sme často postavení pred úlohy, ktoré nás presahujú. Bez Božej pomocí nezvládneme nič. S Bohom ale nie je nič nemožné. Pýtajme sa Boha. Bože, čo chceš, aby som robil? Usmerni ma. Túžim robiť to, čo chceš, aby som robil. 

A tak vás chcem pozvať, aby ste žili svoj život v plnosti, ktorú do vás vložil Boh. Učme sa byť celistvou osobnosťou so všetkým, čo nám bolo dané a zverené. Nech je Boh stredom
nášho života.

Autor: Blažka Filová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *