,,Tento rok zvládnem VŠETKO, čo som si zaumienila. Už žiadne výhovorky. Sebazapieranie. Hlad. Už nech to skončí. Ešte týždeň. Nemôžem, postím….“ A k tomuto všetkému som každý rok pred pôstnym obdobím tuho premýšľala, aké predsavzatia si do nadchádzajúceho pôstu dám, aby priniesli čo najefektívnejší výsledok…. Je však pôstny čas naozaj o tom?

Popolcová streda už pomaly, ale isto klope na dvere a to pre mňa vždy znamená len jediné. Príprava na obdobie, ktoré považujem za jedno z najdôležitejších období celého roka. Vždy si pritom nanovo uvedomujem, že pôstny čas nie je o odpieraní si zlých vecí, ale práve naopak, tých dobrých. Pretože zlé veci by sme si mali odopierať neustále..

Kedysi, keď som počula slovo pôst, vzbudzovalo to vo mne akési negatívne pocity, niečo, do čoho musím ísť, keďže to Cirkev tak stanovila a očakáva sa to od toho. Časom som však vďaka modlitbe pochopila i objavila ozajstný zmysel a hĺbku pôstu. Do tohto duchovného obdobia by sme teda nemali ísť znechutení z toho, aké ťažké to bude, ale s pohľadom na náš cieľ a požehnanie, ktoré vďaka našim obetám môžeme získať pre seba a pre iných. Veď hoci pôst môže byť aj o nesení kríža, nemáme sa práve tam stretnúť s Ježišom a cítiť ho ešte osobnejšie?

My ľudia často vo svojom vnútri či živote túžime konať veľké veci, ktoré prinesú čo najväčší viditeľný výsledok a aby naša snaha stála za to. Inak tomu nie je ani v duchovnom živote. V tomto období sa možno snažíme si stanoviť čo najprísnejší pôst, odoprieť si čo najviac vecí alebo neporušiť ani jedinú vec z toho, čo sme si zaumienili. Po jeho uplynutí očakávame radikálne zmeny v našom živote, avšak nie je tomu celkom tak. Pamätajme na to, že to nie je o tom, čo všetko počas pôstu urobíme a koľko… V tomto čase ide predovšetkým o naše srdce. Keď som si túto pravdu uvedomila, Boh mi otvoril oči a zrazu som videla, že som išla celý čas úplne mimo. Veľmi mi v tom pomohol aj výrok sv. Bazila Veľkého: „Je zbytočné sa postiť od jedla, a pritom mať záľubu v krutom kritizovaní a urážaní: Neješ mäso, ale požieraš svojho brata.“ A v tej chvíli som zistila, že aj keď som sa snažila odopierať si mnohé veci, ale postoj môjho srdca bol v mnohých chvíľach voči blížnym zatvrdnutý, nič mi to neosožilo.

zdroj: osobný archív

Zrazu som slová, ktoré neslúžili na úžitok, vymenila za slová, ktoré budú slúžiť na budovanie Božieho kráľovstva už tu na zemi a rovnako sa aj snažila o väčšiu otvorenosť srdca a počúvanie ostatných. A musím Vám povedať, že to bolo tisíckrát náročnejšie, ako nezjesť tú jednu čokoládu alebo neskontrolovať čo je nové na Instagrame.

A tak záleží len na Tebe. Nech to už bude zrieknutie sa niečoho v akejkoľvek oblasti, skúsme počas tohto času hľadať a načúvať do čoho nás Boh volá, pričom nezabúdajme na otvorené srdce a predovšetkým na to najdôležitejšie: na čas s Bohom. Pretože len v stíšení, v ktorom sa celí ponoríme do Božej prítomnosti, dokážeme rásť a načúvať potrebám svojho ducha, nie tela. A Boh si nás už bude viesť a bude nám ukazovať tie oblasti, na ktorých ešte musíme popracovať, aby sme potom naplnení Jeho Duchom a milosťou mohli prežívať radostné sviatky Jeho slávneho vzkriesenia.

Požehnaný čas pôstu, priatelia! ☺

Veronika Marcinová

Spoločenstvo Aetós