Krásne dušičkové obdobie. Spomienky na našich zosnulých. Pre veriacich možnosť modliť sa za duše a vyprosovať im nebo, pre neveriacich možnosť zastaviť sa, pospomínať. Záplava sviečok, ktoré zdobia cintoríny, svieti o tmy, nahlas vysielajú posolstvo: “Myslíme na vás, nezabudli sme…” 

Presne takú istú myšlienku nesú pamätníky nenarodeným deťom. Svetu hovoria o deťoch, ktoré s nami žili, ale nebolo ich vidieť, matkám a otcom dávajú možnosť pobudnúť v myšlienkach s dieťatkom, posmútiť, pomenovať ho, oslovovať ho. Dieťatko tu nachvíľku bolo, no my sme sa s ním nestihli rozlúčiť. Zapálená sviečka pri pamätníku nesie v sebe nádej, ohrieva srdce z vnútra, uľavuje bolesti.

Pamätníky nenarodeným

Na Slovensku máme vyše 120. Sú to umelecké diela, sochy, skulptúry, pomníky s nápisom alebo citátom, ktoré sú venované nenarodeným deťom. Táto iniciatíva vznikala na Slovensku už 90. tych rokoch z vnútornej potreby obyčajných jednoduchých ľudí, matiek, kňazov, v ojedinelých prípadoch aj obcí. Z tohto obdobia pochádzajú prvé 4 doposiaľ zmapované pamätníky: 

zdroj: foto archív

Prvým je pamätník v Nemčiňanoch (pravdepodobne je z roku 1995), potom v obci Studienka pri Malackách (z augusta 1997) a prvú trojku uzatvára pamätník pri Modrom kostolíku v Bratislave (30. 10. 1997). Za zmienku stojí pamätník nenarodeným v Žiari nad Hronom z 10. mája 1998, ktorý požehnal biskup Rudolf Baláž. 

Hrobové miesta

Neskôr popri pamätníkoch pribúdali hrobové miesta. Ak sa rodičom podarilo získať z nemocnice potratené dieťatko, alebo potratili doma a majú túžbu vložiť telesné pozostatky do zeme, hľadajú vhodný priestor. Nie vždy majú rodičia možnosť vložiť telíčko dieťatka k svojim predkom. A práve z tejto pohnútky začali vznikať hrobové miesta. Je to pamätník, pri ktorom sú vytvorené malé hrobčeky určené práve k samotnému pochovaniu dieťatka. V súčasnosti ich máme na Slovensku 13: napríklad v Dubnici nad Váhom, Partizánskom, v Hermanovciach, v dedinke Kobyly, v Martine, na Nevoľnom, v Prestavlkoch, v Šamoríne, v Košiciach, vo Svidníku, v Sobranciach, v Trnave a pri Bratislave vo Svätom Jure. 

Ľudský život je krehký. Už od počiatku (a od počatia) sme v rukách Stvoriteľa. V našich rukách je však úcta k nenarodeným a ich matkám, ktorých máme chrániť a pomáhať im. Keď matka príde o svoje dieťatko skôr ako sa stihlo narodiť, jej bolesť si nevieme predstaviť. Môžeme jej však pomôcť dôstojne sa s ním rozlúčiť a pochovať ho. Aj keď to ešte dnes nie je samozrejmosťou, mnohé matky sa na nás s touto prosbou obracajú a my ich sprevádzame. Lebo každému človeku patrí rovnaká úcta, narodenému aj nenarodenému. A po smrti má právo na dôstojné pochovanie. Aby sme na aj na dušičky mali kde prísť, zapáliť sviečku, priniesť kvietok, anjelika, pomodliť sa, zaspomínať. Môžeme tak byť aj pre smútiacich oporou, svetlom a nádejou. 

Andrea Žiaková, Fórum života

Text vyšiel v rámci kampane Fóra života Sviečka za nenarodené deti, ktorý aktuálne prebieha na celom Slovensku. Cieľom je upriamiť pozornosť na počaté deti, ktoré sa nemohli narodiť, ale tiež na všetkých, ktorých sa táto téma dotýka a často je považovaná za tabu. Prijmite pozvanie a zapáľte sviečku vo Vašich domovoch, pri pamätníkoch nenarodeným deťom, na cintorínoch, jednoducho všade tam, kde je to vhodné. Nezabudnime!

Sviečku môžete zapáliť aj virtuálne, podporíte tak konkrétne projekty ochrany života a ľudskej dôstojnosti. Ďakujeme!