“Keby som Ťa nemiloval, nepriviedol by som Ťa sem.”

Boli to prvé, takmer fyzické slová od Božieho Ducha, ktoré som počul vo svojich 17 rokoch na moju otázku : “Bože miluješ ma?” Vtedy som pochopil, že Duch Svätý je živý, je osoba a je blízko. Dokonca chce byť mojím najlepším priateľom!

V aktuálnom období si pripomíname dôležitosť a najmä potrebu 3 božskej osoby – Ducha Svätého. Deň Turíc/Letníc je udalosťou, kedy rozmer Božej prítomnosti naberá novú, praktickú – osobnú skúsenosť, a tak ako kresťania máme podiel niesť plnosť Božej prítomnosti v každom dni nášho života.

Po tejto skúsenosti v “teen” veku som chcel vedieť viac. Kto je Boží Duch, čo sú to charizmy, ako môžem prinášať ovocie Ducha? Vzťah s Božím Duchom je podobný ako ktorýkoľvek iný vzťah. Musíš ho vyhľadávať, venovať mu čas, dávať mu priestor sa vyjadriť. Knihy, kázne mi povedali veľa, naučil som sa poučky, čítal rôzne svedectvá pôsobenia Ducha, vedel som všetko o ňom, no predsa. Ak by som ostal len pri teórii bolo by to veľmi málo. Je to o aktívnom vzťahu, o spoznávaní.

zdroj: osobný archív

Jeden večer na jednom festivale som išiel smerom do stanového mestečka, no Duch Svätý mi povedal, aby som išiel cez les. OK. V momente som uvidel osamotené dievča celé v čiernom, po chvíli váhania som šiel za ňou. Z rozhovoru vyplynulo, že je v škole šikanovaná, a že premýšľa nad samovraždou. Rozprávali sme sa spolu, modlili a dopadlo všetko dobre. Duch Svätý vedel ako ku mne prehovoriť, ako ma poslať do lesa 🙂

Pri návrate z duchovnej obnovy stratil jeden účastník peňaženku. Zmenilo to úplne atmosféru v tíme a medzi účastníkmi. Hovorím si: “takto nemôže duchovná obnova dopadnúť”. Už sme sedeli všetci vo vlaku a do odchodu ostávali 2 minúty. V tom mi Boží Duch povedal: “pozri sa medzi koľajisko”. Peňaženka tam bola. Hoci okolo nej prechádzali desiatky cudzích ľudí, nikto si ju nevšimol, iba Duch Svätý.

Je veľa praktických skúseností, veľa zázrakov a veľa slov, ktoré Duch Svätý v mojom živote spravil. No najväčší zázrak pre mňa je to, že Duch Svätý – Boh, tu je pre mňa vždy – na uistenie, pomoc, rozhovor, niekedy len tak v tichosti, ale blízko! A je len na mne, ako budem rozvíjať tento vzťah.

Páči sa mi obraz toho, že Duch Svätý je ako holubica sediaca na mojom ramene. Môj život má zodpovedať tomu, aby som ho neodplašil, nezranil, nezarmútil, ale aby sme viac a viac prinášali ovocie, obnovu a obraz Božieho kráľovstva do svojho okolia.

Eduard Filo

spoločenstvo Južania